Mercurial > emacs
view etc/TUTORIAL.sk @ 43046:a7fdf9fae407
* gnus.xpm: Remove garbages.
author | ShengHuo ZHU <zsh@cs.rochester.edu> |
---|---|
date | Fri, 01 Feb 2002 13:20:24 +0000 (2002-02-01) |
parents | e317116299f0 |
children | 2c049f4d1786 |
line wrap: on
line source
Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci. Do �e�tiny prelo�il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>. Do sloven�iny prelo�il Miroslav Va�ko <vasko@debian.cz> M�te pred sebou t�torial k Emacsu. Pr�kazy Emacsu v�eobecne vyu壌vaj� kl�vesu CONTROL (ob�as ozna�ovan� ako CTRL alebo CTL) alebo kl�vesu META (ob�as ozna�ovan� EDIT alebo ALT). Aby sme tieto n�zvy nemuseli st�le p�sa� v plnom znen�, budeme pou壌va� nasleduj�ce skratky: C-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu CONTROL a stla�i� znak <chr>. Teda C-f znamen�: podr�te kl�vesu CONTROL a stla�te f. M-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu META, EDIT alebo ALT a stla�i� <chr>. Ak nem�te �iadnu z kl�ves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho stla�te a pustite kl�vesu ESC a potom <chr>. Kl�vesu ESC budeme ozna�ova� <ESC>. D�le�it� pozn�mka: pr�cu s Emacsom ukon蓁te stla�en�m C-x C-c (dva znaky). Znaky ">>" na �avom okraji ozna�uj� miesta, kde si m�te vysk昞a� pr�kaz. Napr�klad: <<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>> >> Teraz stla�te C-v (view next screen) pre posun na �al�iu obrazovku. (Smelo do toho, spravte to pridr�an�m kl�vesy control a stla�en�m v.) Od tejto chv�le by ste toto mali robi� ak do蓁tate zobrazen� obrazovku. V�imnite si, �e pri posuve obrazoviek v�dy zost�vaj� zobrazen� dva riadky z predch�dzaj�cej obrazovky; to poskytuje ur�it� n�v�znos� pri postupnom 蓁tan� textu. Prv� vec, ktor� potrebujete vedie� je, ako sa v textu pohybova� z jedn�ho miesta na druh�. U� viete, ako sa posun晥 o jednu obrazovku vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku sp篁 pou�ite M-v (podr�te kl�vesu META a stla�te v alebo stla�te <ESC>v ak nem�te kl�vesy META, EDIT ani ALT). >> Sk�ste stla�i� M-v a potom C-v, nieko�ko kr�t to zopakujte. * ZHRNUTIE ---------- Na prezeranie obrazovkov�ch str�nok s� u�ito�n� nasleduj�ce pr�kazy: C-v posuv o obrazovku vpred M-v Posuv o obrazovku sp篁 C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie cel�ho textu, pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky. (Ide o control-L a nie control-1.) >> N�jdite kurzor a zapam�tajte si, ak� je okolo neho text. Potom stla�te C-l. N�jdite kurzor znovu a v�imnite si, �e je okolo neho ten ist� text. * Z�KLADN� OVL�DANIE KURZORU ---------------------------- Pohyb medzi obrazovkami je u�ito�n�, ale ako sa premiestnime na konkr�tne miesto v texte na obrazovke? Je to mo�n� dosiahnu� nieko�k�mi sp�sobmi. Najz�kladnej麹m sp�sobom je pou�itie pr�kazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka�d� z t�chto pr�kazov presunie kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo st�pec v danom smere. Tu je tabu�ka zn�zor�uj�ca smer posunu kurzoru vyvolan� t�mito �tyrmi pr�kazmi: Predch�dzaj�ci riadok, C-p : : Dozadu, C-b .... Moment�lna poz�cia kurzoru .... Dopredu, C-f : : Nasleduj�ci riadok, C-n >> Presu�te kurzor na prostredn� riadok tohto diagramu pomocou C-n alebo C-p. Potom stla�te C-l, aby ste na obrazovke videli cel� diagram vycentrovan�. Pravdepodobne si tieto pr�kazy �ahko zapam�t�te pod�a za�iato�n�ch p�smen anglick�ch n�zvov: P ako previous (predch�dzaj�ci), N ako next (nasleduj�ci), B ako backward (sp篁), F ako forward (vpred). S� to z�kladn� pr�kazy pre pohyb kurzoru a budete ich pou壌va� st�le, tak�e by bolo ve�mi vhodn�, keby ste sa ich teraz nau�ili. >> Stla�te nieko�ko kr�t C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok. >> Posu�te kurzor dovn�tra riadku pomocou nieko�k�ch C-f a potom hore stla�en�m C-p. Pozorujte, �o C-p rob�, ke� je kurzor uprostred riadku. Ka�d� riadok textu kon蓁 znakom nov�ho riadku, ktor� ho odde�uje od nasleduj�ceho riadku. Znakom nov�ho riadku by mal by� ukon�en� aj posledn� riadok s�boru (napriek tomu, �e to Emacs nevy�aduje). >> Vysk昞ajte C-b na za�iatku riadku. Kurzor by sa mal presun晥 na koniec predch�dzaj�ceho riadku, preto�e ho t�m presuniete cez znak nov�ho riadku. C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku d�jde k presunu na �al麹 riadok. >> Stla�te nieko�kokr�t C-b, tak�e uvid�te, kde sa nach�dza kurzor. Potom stl瘉ajte C-f, aby ste sa vr�tili na koniec riadku. Potom stla�te e�te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasleduj�ci riadok. Ke� kurzorom prejdete cez horn� alebo doln� okraj obrazovky, posunie sa text za pr�slu�n�m okrajom na obrazovku. T�to vlastnos� sa naz�va "scrollovanie". Umo条uje premiestni� kurzor na �ubovo�n� miesto v texte, bez toho, aby kurzor opustil obrazovku. >> Sk�ste posun晥 kurzor pod doln� okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte, �o sa stane. Ak je posun po znakoch pr�li� pomal�, m�ete sa pohybova� po slov�ch. M-f (Meta-f) rob� posun o slovo vpred a M-b rob� posun o slovo sp篁. >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b. Ak sa kurzor nach�dza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec tohto slova. Ak sa nach�dza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie kurzor na koniec nasleduj�ceho slova. M-b pracuje analogicky v opa�nom smere. >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli v�sledky pr�kazov M-f a M-b vykon�van�ch z r�znych miest vn�tri slov a medzi nimi. V�imnite si anal�gie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na strane druhej. Meta znaky s� ve�mi �asto vyu壌van� pre oper�cie vz�ahuj�ce sa na entity definovan� jazykom (slov�, vety, odstavce), naopak Control znaky pracuj� na z�kladn�ch prvkoch nez�visl�ch na tom, �o pr�ve editujete (znaky, riadky, a pod.). T�to anal�gia plat� tie� pre riadky a vety: C-a a C-e vykon�va presun na za�iatok a koniec riadku, M-a a M-e vykon�va presun na za�iatok a koniec vety. >> Sk�ste nieko�ko kr�t C-a a potom nieko�ko kr�t C-e. Sk�ste nieko�ko kr�t M-a a potom nieko�ko kr�t M-e. V�imnite si, �e opakovan� C-a nerob� ni�, ale opakovan� M-a v�dy vykon� presun na �al�iu vetu. Princ�pu anal�gie to s�ce pr�li� nezodpoved�, ale napriek tomu je toto chovanie mo�n� pova�ova� za prirodzen�. Poz�cia kurzoru v texte sa tie� naz�va "bod" ("point"). Aby sme to parafr�zovali, kurzor je vidie� na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen� v texte. Tu je preh�ad jednoduch�ch oper�ci� pre pohyb kurzoru vr�tane pr�kazov pre pohyb medzi slovami a vetami: C-f Presun o znak vpred C-b Presun o znak sp篁 M-f Presun o slovo vpred M-b Presun o slovo sp篁 C-n Presun na nasleduj�ci riadok C-p Presun na predch�dzaj�ci riadok C-a Presun na za�iatok riadku C-e Presun na koniec riadku M-a Presun sp篁 na za�iatok vety M-e Presun vpred na koniec vety >> Vysk昞ajte si teraz nieko�ko kr�t v�etky tieto pr�kazy kv�li cviku. S� to najpou壌vanej�ie pr�kazy. �al�ie dva d�le�it� pr�kazy pre pohyb kurzoru s� M-< (Meta men�ie-ako), ktor� vykon� presun na za�iatok cel�ho textu, a M-> (Meta v粫麹-ako), ktor� vykon� presun na koniec cel�ho textu. Na v粫�ine termin�lov je "<" nad �iarkou, tak�e pre vyvolanie tohto znaku mus�te pou�i� kl�vesu Shift. Na t�chto termin�loch je teda nutn� pou�i� kl�vesu Shift aj v pr�pade pr�kazu M-<; bez kl�vesy Shift by ste stla�ili M-�iarka. >> Sk�ste teraz M-< pre presun na za�iatok t�torialu. Pou�ite potom opakovane C-v, aby ste sa op篁 vr�tili sem. >> Sk�ste teraz M-> pre presun na koniec t�torialu. Pou�ite potom opakovane M-v, aby ste sa op篁 vr�tili sem. Kurzor m�ete pres�va� tie� pomocou kurzorov�ch kl�ves (kl�vesy so 麹pkami), ak ich V畊 termin�l m�. My V�m v�ak doporu�ujeme nau�i� sa C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch d�vodov. Za prv�, tieto kl�vesy funguj� na v�etk�ch typoch termin�lov. Za druh�, akon�hle raz z�skate cvik v pou壌van� Emacsu, zist�te, �e pou壌v�nie t�chto CTRL znakov je r�chlej�ie ako pou壌vanie kurzorov�ch kl�ves (preto�e nemus�te pres�va� ruku z p�sacej poz�cie). Za tretie, ak si zvyknete pou壌va� tieto CTRL-znak pr�kazy, �ahko sa nau蓁te pou壌va� in� pokro�il� pr�kazy pre pohyb kurzoru. V粫�ina pr�kazov Emacsu akceptuje numerick� argument; ten pre v粫�inu pr�kazov sl晴i ako opakova�. Po�et opakovan� pr�kazu zad�te prostredn�ctvom stla�enia C-u nasledovan�ho stla�en�m pr�slu�n�ch 蓁slic pred vyvolan�m pr�kazu. Ak m�te META (alebo EDIT �i ALT) kl�vesu, existuje alternat�vna mo�nos� zadania numerick�ho argumentu: pridr�te kl�vesu META a stla�te pr�slu�n� 蓁slice. Doporu�ujeme nau�i� sa C-u met�du, preto�e t� funguje na akomko�vek termin�le. Napr�klad C-u 8 C-f vykon� presun o osem znakov vpred. V粫�ina pr�kazov pou壌va numerick� argument ako opakova�. Ist� v�nimo�n� pr�kazy ho pou壌vaj� in�m sp�sobom. Medzi tieto v�nimky patr� C-v a M-v. Ak dostan� numerick� argument, posun� obrazovku hore alebo dole o zodpovedaj�ci po�et riadkov namiesto obrazoviek. Napr�klad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky. >> Sk�ste teraz stla�i� C-u 8 C-v. To by malo posun晥 obrazovku o 8 riadkov hore. Pokia� by ste ju chceli posun晥 nasp篁 dole, m�ete da� argument pr�kazu M-v. Ak pou壌vate X Windows, mali by ste ma� na �avej strane emacsov�ho okna vysok� obd緇nikov� oblas�, nazvan� scrollbar. M�ete potom text pos�va� klikan�m my�ou na scrollbar. >> Sk�ste stla�i� prostredn� tla蓁tko na vrchole zv�raznenej oblasti vo vn�tri scrollbaru. To by malo text posun晥 na poz�ciu dan� t�m, ako vysoko alebo n�zko ste klikli. >> Sk�ste pri stla�enom prostrednom tla�idle pos�va� my�ou hore a dole. Uvid�te, ako sa text pos�va hore a dole pod�a toho, ako h�bete my�ou. * KE� EMACS NEREAGUJE --------------------- Ak Emacs prestane reagova� na Va�e pr�kazy, m�ete prebiehaj�cu �innos� bezpe�ne zastavi� pomocou C-g. Pomocou C-g m�ete zastavi� pr�kaz, ktor�ho �innos� trv� pr�li� dlho. C-g m�ete pou�i� tie� pre odstr�nenie numerick�ho argumentu pr�kazu, ktor� nechcete dokon�i�. >> Stla�te C-u 100 pre vytvorenie numerick�ho argumentu 100 a potom stla�te C-g. Teraz stla�te C-f. Kurzor by sa mal posun晥 iba o jeden znak, preto�e ste argument zru�ili prostredn�ctvom C-g. Ak ste omylom stla�ili <ESC>, m�ete sa ho zbavi� pomocou C-g. * DEAKTIVOVAN� PR�KAZY ---------------------- Niektor� pr�kazy Emacsu s� "deaktivovan�" ("disabled"), aby ich za蓁naj�ci pou壌vatelia nemohli vyvola� n�hodne. Ak vyvol�te niektor� z deaktivovan�ch pr�kazov, Emacs zobraz� hl�senie oznamuj�ce, ktor� pr�kaz to bol, s ot�zkou, �i chcete tento pr�kaz vykona�. Ak naozaj chcete pr�kaz vysk昞a�, stla�te medzern�k ako odpove� na t�to ot�zku. Zvy�ajne, ak nechcete deaktivovan� pr�kaz vykona�, odpovedzte na t�to ot�zku pomocou "n". >> Stla�te <ESC> : (�o je deaktivovan� pr�kaz), potom na ot�zku odpovedzte n. * OKN� ------ Emacs m�e ma� nieko�ko okien (windows), pritom ka�d� z nich zobrazuje svoj vlastn� text. Ako viac okien pou壌va�, objasn�me nesk�r. Teraz chceme objasni�, ako sa zbavi� nadbyto�n�ch okien a vr�ti� sa do z�kladnej jednookennej edit�cie. Je to jednoduch�: C-x 1 Jedno okno (tj. zru�enie v�etk�ch ostatn�ch okien) Teda vlo�enie Control-x nasledovan� 蓁slicou 1. C-x 1 roz麹ri okno obsahuj�ce kurzor cez cel� obrazovku. Zru麹 to v�etky ostatn� okn�. >> Stla�te Control-h k Control-f. Pozorujte, ako sa aktu�lne okno zmen麹 a objav� sa nov� okno kv�li zobrazeniu dokument�cie pre pr�kaz Control-f. >> Stla�te C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokument�ciou zmizne. * VKLADANIE A MAZANIE --------------------- Ak chcete vlo�i� text, proste ho nap躪te. Znaky, ktor� vid�te, ako A, 7, *, at�., s� Emacsom ch�pan� ako text a vkladan� okam�ite. Pre vlo�enie znaku nov�ho riadku stla�te <Return> (kl�vesu Enter). Posledn� znak, ktor� ste nap�sali, m�ete zmaza� stla�en�m <Delete>. <Delete> je kl�vesa, ktor� m�e by� na kl�vesnici ozna�en� "Del". V niektor�ch pr�padoch ako <Delete> sl晴i kl�vesa "Backspace", av�ak nie v�dy! V�eobecnej�ie, <Delete> ma�e znak bezprostredne pred moment�lnou poz�ciou kurzoru. >> Vykonajte to teraz -- nap躪te nieko�ko znakov a potom ich zma�te nieko�k�mi stla�eniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto s�bore; origin�lny t�torial sa nezmen�. Toto je Va�a osobn� k�pia. Ke� sa riadok textu zv粫麹 nato�ko, �e presiahne jeden riadok obrazovky, je zobrazen� na viacer�ch riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktor� pokra�uje na �al�om riadku obrazovky, je indikovan� sp�tn�m lom�tkom ("\") na pravom okraji obrazovky. >> Vkladajte text, pokia� nedosiahnete prav�ho okraju, a pokra�ujte vo vkladan�. Objav� sa V�m pokra�ovac� riadok. >> Pou�ite <Delete> pre zmazanie textu, pokia� se riadok textu op篁 nevojde na jeden riadok obrazovky. Pokra�ovac� riadok zmizne. Znak nov�ho riadku m�ete zmaza� ako ktor�ko�vek in� znak. Zmazanie znaku nov�ho riadku medzi dvoma riadkami sp�sob� ich spojenie do jedin�ho riadku. Ak je v�sledn� riadok pr�li� dlh� na to, aby sa vo�iel na 麹rku obrazovky, bude zobrazen� pokra�ovac�m riadkom. >> Presu�te kurzor na za�iatok riadku a stla�te <Delete>. To tento riadok spoj� s riadkom predch�dzaj�cim. >> Stla�te <Return> pre znovuvlo�enie zmazan�ho znaku nov�ho riadku. Spome�te si, �e v粫�ina pr�kazov Emacsu m�e dosta� po�et opakovan�; vr�tane textov�ch znakov. Opakovanie textov�ch znakov ich vlo壌 nieko�ko kr�t. >> Vysk昞ajte si to -- stla�te C-u 8 * pre vlo�enie ********. Teraz u� pozn�te najz�kladnej�ie sp�soby, ako nie�o v Emacse nap�sa� a ako opravova� chyby. M�ete ale tie� maza� text po slov�ch alebo po riadkoch. Tu je zhrnutie oper�ci� pre mazanie textu: <Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom C-d Zmazanie znaku nasleduj�ceho za kurzorom M-<Delete> Zru�enie slova bezprostredne pred kurzorom M-d Zru�enie slova nasleduj�ceho za kurzorom C-k Zru�enie textu od poz�cie kurzoru do konca riadku M-k Zru�enie textu do konca aktu�lnej vety V�imnite si, �e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz�iruj� paralelu za�at� C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control znak, ale s t�m sa nebudeme tr�pi�). C-k a M-k s� ako C-e a M-e v zmysle vz�ahu riadkov k vet�m. �ubovo�n� �as� buffera m�ete zru�i� aj nasleduj�cim sp�sobom. Presu�te sa na koniec tejto �asti a stla�te C-@ alebo C-SPC (�ubovo�n� z t�chto kombin�ci�). (SPC znamen� medzern�k.) Presu�te sa na druh� koniec tejto �asti a stla�te C-w. Text medzi t�mito poz�ciami bude zru�en�. >> Presu�te kurzor na p�smeno L na za�iatku predch�dzaj�ceho odstavca. >> Stla�te C-SPC. Emacs by mal zobrazi� v spodnom riadku obrazovky spr�vu "Mark set". >> Presu�te kurzor na p�smeno c v slove "koniec" na druhom riadku odstavca. >> Stla�te C-w. Text, ktor� za蓁na p�smenom L a kon蓁 pred p�smenom "c" bude zru�en�. Uvedomte si, �e rozdiel medzi "ru�en�m" ("killing") a "mazan�m" ("deleting") je ten, �e "zru�en�" veci m�u by� vhoden� sp篁, zatia� �o "zmazan�" nie. V�eobecne pr�kazy, ktor� m�u zmaza� v粫�ie mno�stvo textu, ukladaj� text, zatia� �o pr�kazy, ktor� ma醸 jedin� znak alebo iba pr�zdne riadky a medzery, mazan� text neukladaj�. >> Presu�te kurzor na za�iatok nepr�zdneho riadku. Potom stla�te C-k pre zru�enie textu na tomto riadku. >> Stla�te C-k druh� kr�t. Uvid�te, �e to zru麹 znak nov�ho riadku, ktor� je za t�mto riadkom. V�imnite si, �e jedno C-k zru麹 obsah riadku a druh� C-k zru麹 riadok samotn� a posunie v�etky �al�ie riadky hore. C-k spracov�va numerick� argument �peci�lne: zru麹 zodpovedaj�ci po�et riadkov VR�TANE ich obsahu. To u� nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru麹 dva riadky a ich obsah; dvojit� stla�enie C-k by toto obvykle nespravilo. Vracanie textov sp篁 sa naz�va "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte si op�tovn� vhadzovanie, vracanie sp篁 textu, ktor� bol odstr�nen�.) Zmazan� text m�ete vhodi� bu� na to ist� miesto, odkia� bol zmazan�, alebo na in� miesto v bufferi, alebo dokonca aj do in�ho s�boru. Text m�ete vhodi� aj viac kr�t, ke� vytv�rate jeho �al�ie k�pie. Pr�kazom na vhadzovanie je C-y. Tento pr�kaz vlo壌 posledn� zmazan� text na poz�ciu, na ktorej sa nach�dza kurzor. >> Sk�ste to; stla�te C-y pre vhodenie textu sp篁. Ak stla蓁te C-k nieko�ko kr�t po sebe. v�etok zmazan� text je ulo�en� spolu tak, aby bolo mo�n� vhodi� sp篁 v�etky riadky naraz. >> Stla�te nieko�ko kr�t C-k. Teraz obnovte naposledy zru�en� text: >> Stla�te C-y. Potom posu�te kurzor o nieko�ko riadkov ni捷ie a stla�te C-y znovu. Teraz vid�te, ako je mo�n� kop�rova� text. �o ke� m�te nejak� text, ktor� by ste radi vhodili sp篁 a potom zru麹te nie�o in�ho? C-y by vlo�ilo posledn� zru�en� text. Ale predch�dzaj�ci text ni je straten�. M�ete ho z�ska� sp篁 pou�it�m pr�kazu M-y. Potom, �o sprav�te C-y pre z�skanie posledn�ho zru�en�ho textu, stla�enie M-y vymen� tento vhoden� text za predch�dzaj�ci zru�en� text. �al麹mi a �al麹mi stla�eniami M-y dost�vate predch�dzaj�ce a predch�dzaj�ce zru�en� texty. Ke� dosiahnete text, ktor� h�ad�te, nemus�te s n�m pre jeho uchovanie ni� �al�ieho robi�. Jednoducho vhoden� text ponechajte, kde je, a pokra�ujte v edit�cii. Ak opakujete M-y dostato�ne dlho, dostanete se sp篁 k v�chodziemu bodu (posledne zru�en�mu textu). >> Zru�te riadok, presu�te kurzor niekam inam a zru�te in� riadok. Potom vykonajte C-y pre vr�tenie druh�ho zru�en�ho riadku. Potom stla�te M-y a vhoden� riadok bude nahraden� prv�m zru�en�m riadkom. Opakujte M-y a pozorujte, �o dost�vate. Pokra�ujte v tom, pokia� sa znova neobjav� druh� zru�en� riadok a potom nieko�ko �al麹ch. Ak chcete, m�ete sk�si� preda� M-y kladn� a z�porn� argumenty. * UNDO ------ Ak vykon�te v texte zmenu a potom zist�te, �e to bol omyl, m�ete zmenu vr�ti� pr�kazom undo, C-x u. C-x u obvykle vr�ti zmeny vykonan� jedn�m pr�kazom; pokia� C-x u zopakujete nieko�ko kr�t po sebe, ka�d� opakovanie vr�ti jeden �al麹 pr�kaz. S� ale dve v�nimky: pr�kazy, ktor� nemenia text, sa nepo蓁taj� (to zah瑩a pr�kazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladaj�ce samy seba s� obvykle spracov�van� v skupin�ch a� po 20. (To je kv�li tomu, aby sa zredukoval po�et C-x u nutn�ch pre vr�tenie vkladan�ho textu.) >> Zru�te tento riadok pomocou C-k, stla�te potom C-x u a riadok by sa mal znova objavi�. Alternat�vny undo pr�kaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v�ak menej pracn� ho aplikova� nieko�ko kr�t za sebou. Nev�hodou C-_ je, �e na niektor�ch kl�vesniciach nie je jasn�, ako ho vyvola�. To je d�vod, pre�o pon�kame aj C-x u. Na niektor�ch termin�loch m�ete C-_ vyvola� stla�en�m / pri stla�enom CTRL. Numerick� argument pre C-_ a C-x u funguje ako po�et opakovan�. Pomocou pr�kazu undo m�ete vr�ti� zru�en� aj zmazan� text. Rozdiel medzi mazan�m a ru�en�m textu ovplyv�uje mo�nos� vhodenia tohto textu pomocou C-y, neovplyv�uje ale mo�nosti pr�kazu undo. * S�BORY -------- Aby text, ktor� editujete, zostal trvale uchovan�, mus�te ho ulo�i� do s�boru. Inak by bol po ukon�en� Emacsu straten�. Svoju edit�ciu spoj�te so s�borom "vyh�adan�m" ("finding") s�boru. (Tie� sa to naz�va "nav�t�venie" ("visiting") s�boru.) Vyh�adanie s�boru znamen�, �e vid�te jeho obsah v Emacse. V mnoh�ch oh�adoch je to, ako by ste editovali priamo ten s�bor. Napriek tomu zmeny, ktor� prostredn�ctvom Emacsu rob�te, sa nestan� trval�mi, pokia� tieto zmeny do s�boru "neulo壌te" ("save"). T�m sa zamedz� nechcen�mu ponechaniu �iasto�ne zmenen�ho s�boru v syst�me. Dokonca aj ke� s�bor ulo壌te, Emacs uchov� p�vodn� s�bor pod zmenen�m n�zvom pre pr�pad, �e by ste zistili, �e va�e �pravy boli chybn�. Ke� sa pozriete do dolnej �asti obrazovky, uvid�te riadok, ktor� za蓁na a kon蓁 poml�kami a na za�iatku m� "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nie�o podobn�ho. T�to �as� obrazovky obvykle obsahuje meno s�boru, ktor� je pr�ve nav�t�ven�. Akur�t teraz m�te nav�t�ven� s�bor nazvan� "TUTORIAL.sk", ktor� je Va�ou osobnou �m�raciou k�piou t�torialu Emacsu. Ke� v Emacse vyh�ad�te s�bor, jeho meno sa objav� presne na tom mieste. Pr�kazy pre vyh�ad�vanie a ukladanie s�borov sa na rozdiel od ostatn�ch pr�kazov, ktor� ste sa zatia� nau�ili, skladaj� z dvoch znakov. Oba za蓁naj� znakom Control-x. Existuje cel� sada pr�kazov za蓁naj�cich na Control-x; ve�a z nich pracuje so s�bormi, buffermi a podobn�mi vecami. Tieto pr�kazy s� dlh� dva, tri alebo �tyri znaky. �al�ou vecou s�visiacou s pr�kazom pre vyh�adanie s�boru je to, �e mus�te poveda�, ktor� meno s�boru chcete. Hovor�me, �e pr�kaz "蓁ta argument z termin�lu" (v tomto pr�pade je argumentom meno s�boru). Potom, �o vyvol�te pr�kaz C-x C-f Vyh�adanie s�boru Emacs sa V�s op�ta na meno s�boru. Meno s�boru, ktor� p躪ete, sa objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor� sa v�tejto situ�cii naz�va minibuffer. Pre edit�ciu mena s�boru m�ete pou壌va� obvykl� edita�n� pr�kazy Emacsu. Zad�vanie mena s�boru (v�eobecne ak�ko�vek vstup z minibuffera) m�ete zru�i� pr�kazom C-g. >> Stla�te C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru麹 a tie� to zru麹 pr�kaz C-x C-f, ktor� minibuffer pou�il. Tak�e nevyh�ad�te �iadny s�bor. Po nap�san� mena s�boru stla�te <Return>. Pr�kaz C-x C-f potom za�ne pracova� a vyh�ad� s�bor, ktor� ste zvolili. Po skon�en� pr�kazu C-x C-f minibuffer zmizne. Po malej chv�lke sa obsah s�boru objav� na obrazovke a m�ete ho editova�. Ke� chcete zmeny natrvalo ulo�i�, pou�ite pr�kaz C-x C-s Ulo�enie s�boru To skop�ruje text z Emacsu do s�boru. Ke� to sprav�te prv� kr�t, Emacs premenuje p�vodn� s�bor na s�bor s nov�m menom, aby nebol straten�. Nov� meno je vytvoren� pridan�m "~" na koniec p�vodn�ho mena s�boru. Ke� je ukladanie dokon�en�, Emacs zobraz� meno zap�san�ho s�boru. Mali by ste uklada� rozumne �asto, aby ste nestratili pr�li� ve�a pr�ce v pr�pade p�du syst�mu. >> Stla�te C-x C-s pre ulo�enie Va�ej k�pie t�torialu. Malo by to zobrazi� "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky. POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch sp�sob� stla�enie C-x C-s zatuhnutie obrazovky a nevid�te �iadny �al麹 v�stup z Emacsu. To znamen�, �e "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu vyh�adajte radu, ako sa vysporiada� s touto "vlastnos�ou". Existuj�ci s�bor m�ete vyh�ada�, aby ste ho mohli prehliada� alebo editova�. M�ete tie� vyh�ada� s�bor, ktor� e�te neexistuje. To je sp�sob, ak�m sa d� vytvori� s�bor v Emacse: vyh�adajte s�bor, ktor� bude na za�iatku pr�zdny a potom za�nite vklada� text ur�en� pre tento s�bor. Ke� po�iadate o ulo�enie, Emacs skuto�ne vytvor� s�bor s textom, ktor� ste vlo�ili. Od tej chv�le sa potom m�ete c�ti�, ako keby ste editovali u� existuj�ci s�bor. * BUFFERY --------- Ak vyh�ad�te pomocou C-x C-f druh� s�bor, prv� s�bor v Emacse zost�va. M�ete sa do� sp篁 prepn晥 jeho op�tovn�m vyh�adan�m pomocou C-x C-f. T�mto sp�sobom m�ete do Emacsu dosta� pomerne ve�a s�borov. >> Vytvorte s�bor pomenovan� "foo" stla�en�m C-x C-f foo <Return>. Potom vlo�te nejak� text, zme�te ho a ulo�te "foo" stla�en�m C-x C-s. Nakoniec stla�te C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, 蓁m sa vr�tite sp篁 do t�torialu. Emacs uklad� text ka�d�ho s�boru do objektu naz�van�ho "buffer". Vyh�adanie s�boru vytvor� v Emacse nov� buffer. Ak chcete vidie� zoznam bufferov, ktor� moment�lne existuj� vo Va�om procese Emacs, stla�te: C-x C-b Zoznam bufferov >> Sk�ste teraz C-x C-b. Uvid�te, �e ka�d� buffer m� v zozname meno a m�e tam ma� tie� meno s�boru, ktor�ho text obsahuje. Niektor� buffery nezodpovedaj� s�borom. Napr�klad buffer pomenovan� "*Buffer List*" nem� �iadny s�bor. Je to buffer, ktor� obsahuje zoznam bufferov vytvoren� pomocou C-x C-b. AK�KO�VEK text, ktor� vid�te v emacsovom okne, je v�dy s淼as�ou nejak�ho bufferu. >> Stla�te C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov. Ak zmen�te text jedn�ho s�boru a potom vyh�ad�te in� s�bor, nesp�sob� to ulo�enie prv�ho s�boru. Jeho zmeny zost�vaj� v Emacse uchovan� v jemu zodpovedaj�com buffere. Vytvorenie a �prava druh�ho s�boru nem� �iadny vplyv na buffer prv�ho s�boru. To je ve�mi u�ito�n�, ale tie� to znamen�, �e potrebujete vhodn� sp�sob, ako ulo�i� buffer prv�ho s�boru. Nutnos� prepn晥 sa sp篁 pomocou C-x C-f, aby ho bolo mo�n� ulo�i� prostredn�ctvom C-x C-s, by bola nemiestne ob�a�uj�ca. Tak�e m�me C-x s Ulo�enie niektor�ch bufferov C-x s sa V�s sp�ta na ka�d� buffer, ktor� obsahuje zmeny, ktor� ste neulo�ili. Pre ka�d� tak� buffer sa V�s sp�ta, �i ho m� ulo�i�. >> Vlo�te riadok textu a potom stla�te C-x s. Emacs by sa V�s mal op�ta�, �i m� by� ulo�en� buffer nazvan� TUTORIAL.sk. Odpovedzte na t�to ot�zku �no (yes) stla�en�m "y". * ROZ�IROVANIE SADY PR�KAZOV ---------------------------- Existuje omnoho, omnoho viac pr�kazov Emacsu, ako tie, ktor� by v�bec mohli by� rozmiestnen� na v�etky control a meta znaky. Emacs tento probl�m obch�dza prostredn�ctvom X (eXtend) pr�kazu. Ten vznik� dvoma sp�sobmi: C-x Znakov� eXtend. Nasledovan� jedn�m znakom. M-x Pomenovan� pr�kaz eXtend. Nasledovan� dlh�m n�zvom. To s� pr�kazy, ktor� s� v�eobecne u�ito�n�, ale menej �asto pou壌van� ako tie, ktor� ste sa u� nau�ili. U� ste videli dva z nich: s�borov� pr�kazy C-x C-f pre vyh�adanie a C-x C-s pre ulo�enie. In� pr�klad je pr�kaz pre ukon�enie Emacsu -- tj. pr�kaz C-x C-c. (Nemajte obavy o stratu zmien, ktor� ste spravili; C-x C-c pon�kne ulo�enie ka�d�ho zmenen�ho s�boru pred t�m, ne� sa Emacs skon蓁.) C-z je pr�kaz na *do�asn�* opustenie Emacsu -- m�ete sa po �om do spusten�ho Emacsu vr�ti�. Na syst�moch, ktor� to umo条uj�, C-z Emacs "pozastav�"; tzn. vr�ti V�s do shellu, ale Emacs neskon蓁. V najbe�nej麹ch shelloch sa m�ete do Emacsu vr�ti� pr�kazom `fg' alebo pomocou `%emacs'. Na syst�moch, ktor� pozastavovanie procesov nemaj� implementovan�, C-z vytvor� subshell be�iaci pod Emacsom, aby V�m dal �ancu spusti� in� programy a potom sa do Emacsu vr�ti�; nevykon� teda prav� opustenie Emacsu. V tom pr�pade je obvyklou cestou n�vratu zo subshellu do Emacsu shellov� pr�kaz `exit'. Chv�le pre pou�itie C-x C-c nastane, ke� sa chyst�te odhl�si� sa zo syst�mu. Spr�vne je to tie� pri ukon�ovan� Emacsu vyvolan�ho po�tov�m programom a r�znymi in�mi utilitami, preto�e tie nemusia vedie�, ako si poradi� s pozastaven�m Emacsu. Napriek tomu za norm�lnych okolnost�, pokia� sa nechyst�te odhl�si�, je lep�ie Emacs pozastavi� pomocou C-z ako ho ukon�i�. Existuje mnoho C-x pr�kazov. Tu je zoznam t�ch, ktor� ste sa u� nau�ili: C-x C-f Vyh�adanie s�boru C-x C-s Ulo�enie s�boru C-x C-b Zoznam bufferov C-x C-c Ukon�enie Emacsu C-x u Undo Pomenovan� eXtended pr�kazy s� pr�kazy, ktor� s� pou壌van� e�te menej, alebo pr�kazy, ktor� s� pou壌van� iba v ist�ch m�doch. Pr�kladom je pr�kaz replace-string, ktor� glob�lne nahrad� jeden re�azec in�m. Ke� stla蓁te M-x, vyp躪e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada� meno pr�kazu; v tomto pr�pade "replace-string". Jednoducho nap躪te "repl s<TAB>" a Emacs n�zov dopln�. Skon�ite zad�vanie mena pr�kazu pomocou <Return>. Pr�kaz replace-string vy�aduje dva argumenty -- re�azec, ktor� m� by� nahraden�, a re�azec, ktor� ho m� nahradi�. Ka�d� argument mus�te ukon�i� pomocou <Return>. >> Presu�te kurzor na pr�zdny riadok dva riadky pod t�mto. Potom nap躪te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>. V�imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdeko�vek sa za aktu�lnou poz�ciou kurzoru vyskytlo. * AUTOMATICK� UKLADANIE ----------------------- Ak ste spravili zmeny v s�bore, ale nem�te ich e�te ulo�en�, m�u by� v pr�pade p�de syst�mu straten�. Aby v�s Emacs pred t�m ochr�nil, periodicky zapisuje "auto save" s�bor pre ka�d� s�bor, ktor� editujete. Meno auto save s�boru m� na za�iatku a na konci #; napr�klad ak sa V畊 soubor naz�va "hello.c", jeho auto save s�bor sa naz�va "#hello.c#". Ak s�bor ulo壌te norm�lnym sp�sobem, Emacs auto save s�bor zma�e. Ak nastane p�d syst�mu, m�ete svoje �pravy obnovi� z auto-save s�boru, a to norm�lnym vyh�adan�m s�boru (toho, ktor� ste editovali, nie auto save s�boru) a n�sledn�m spusten�m M-x recover-file<return>. Na �iados� o potvrdenie odpovedzte zadan�m yes<return> pre pokra�ovanie a obnovenie auto-save d�t. * ECHO OBLAS� ------------- Ke� Emacs vid�, �e p躪ete pr�kazy pomaly, ukazuje V�m ich v spodnej �asti obrazovky v oblasti naz�vanej "echo oblast". Echo oblas� obsahuje doln� riadok obrazovky. * STAVOV� RIADOK ---------------- Riadok bezprostredne nad echo oblas�ou sa naz�va "stavov� riadok" ("mode line"). Stavov� riadok vrav� nie�o ako: 2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%---------------- Tento riadok pod�va u�ito�n� inform�ciu o stave Emacsu a texte, ktor� editujete. U� viete, �o znamen� meno s�boru -- je to s�bor, ktor� ste vyh�adali. -NN%-- ozna�uje Va�u aktu�lnu poz�ciu v texte; vrav�, �e NN percent textu je nad horn�m okrajom obrazovky. Ak je za�iatok s�boru na obrazovke, je tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu --Bot--. Ak sa d�vate na tak mal� text, �e sa cel� vojde na obrazovku, stavov� riadok vrav� --All--. Hviezdi�ky bl�zko za�iatku znamenaj�, �e ste text zmenili. Tesne po vyh�adan� alebo ulo�en� s�boru v tejto �asti stavov�ho riadku nie s� �iadne hviezdi�ky, iba poml�ky. �as� stavov�ho riadku v z�tvork�ch vrav�, v ak�ch edita�n�ch m�doch sa nach�dzate. Implicitn� m�d je Fundamental, �o je ten, ktor� moment�lne pou壌vate. Je pr�kladom hlavn�ho m�du ("major mode"). Emacs m� cel� rad hlavn�ch m�dov. Niektor� z nich s� ur�en� pre editovanie r�znych programovac�ch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp m�d, Text m�d, at�. V �ubovo�nom okamihu je akt�vny pr�ve jeden hlavn� m�d a jeho meno je mo�n� n�js� v stavovom riadku na mieste, kde je teraz "Fundamental". Ka�d� hlavn� m�d men� chovanie niektor�ch pr�kazov. Napr�klad existuj� pr�kazy pre vytv�ranie koment�rov v programe, a preto�e ka�d� programovac� jazyk m� in� predstavu o tom, ako m� koment�r vyzera�, mus� ka�d� hlavn� m�d vklada� koment�re inak. Ka�d� hlavn� m�d je vlastne meno extended pr�kazu, ktor�m sa do tohoto m�du m�ete prepn晥. Napr�klad M-x fundamental-mode je pr�kaz pre prepnutie sa do Fundamental m�du. Ak sa chyst�t meni� slovensk� text, ako napr�klad tento s�bor, pravdepodobne by ste mali pou�i� Text m�d. >> Nap躪te M-x text-mode<Return>. Nebojte sa, �iadny z pr�kazov, ktor� ste sa nau�ili, chovanie Emacsu nijako v�znamne nezmen�. M�ete si ale v�imn晥, �e M-f a M-b teraz pracuj� s apostrofmi ako so s淼as�ou slova. Pred t�m, vo Fundamental m�de, M-f a M-b pracovali s apostrofmi ako odde�ova�mi slov. Hlavn� m�dy oby�ajne robia men�ie zmeny, ako bola t�to: pr�kazy v粫�inou robia "to ist�", ale v ka�dom hlavnom m�de pracuj� trochu inak. Dokument�ciu k aktu�lnemu hlavn�mu m�du si m�ete zobrazi� stla�en�m C-h m. >> Raz alebo viac kr�t pou�ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali na vrchol obrazovky. >> Stla�te C-h m, aby ste videli, ako sa Text m�d l躪i od Fundamental m�du. >> Stla�te C-x 1 pre odstr�nenie dokument�cie z obrazovky. Hlavn� m�dy sa naz�vaj� hlavn� preto, �e tie� existuj� ved�aj�ie m�dy (minor modes). Ved�aj�ie m�dy nie s� alternat�vou k hlavn�m m�dom, ale ich mal� modifik�cie. Ka�d� ved�aj麹 m�d m�e by� zapnut� alebo vypnut� s�m o sebe nez�visle na v�etk�ch ostatn�ch ved�aj麹ch m�doch a nez�visle na hlavnom m�de. Tak�e nemus�te pou壌va� �iadny ved�aj麹 m�d alebo m�ete pou壌va� jeden ved�aj麹 m�d alebo �ubovo�n� kombin�ciu nieko�k�ch ved�aj麹ch m�dov. Jedn�m z ve�mi u�ito�n�ch ved�aj麹ch m�dov, hlavne pre �pravy slovensk�ch textov, je Auto Fill m�d. Ke� je tento m�d zapnut�, Emacs zalom� riadok medzi dvoma slovami, kedyko�vek vklad�te text a riadok sa stane pr�li� dlh�m. Auto Fill m�d m�ete zapn晥 vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>. Ak je tento m�d zapnut�, m�ete ho vypn晥 vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>. Ak je m�d vypnut�, tento pr�kaz ho zap�na, a ak je m�d zapnut�, tak ho tento pr�kaz vyp�na. Vrav�me, �e tento pr�kaz prep�na ("toggles") tento m�d. >> Nap躪te te�a M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " st�le dookola tak dlho, pokia� neuvid�te, ako sa vkladan� riadok rozdel� na dva riadky. Do textu mus�te vklada� medzery preto, �e Auto Fill m�d zalamuje riadky iba v medzer�ch. Okraj je obvykle nastaven� na 70 znakov, ale m�ete to zmeni� pr�kazom C-x f. Hodnotu okraju, ktor� si prajete, by ste mali preda� ako numerick� argument. >> Nap躪te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f). Potom nap躪te nejak� text a pozorujte, ako Emacs vyp纈a riadky po 20. znakoch. Potom nastavte okraj sp篁 na 70 op�tovn�m pou�it�m C-x f. Ak sprav�te zmeny uprostred odstavca, Auto Fill m�d ho nepreform�tuje. Pre preform�tovanie odstavca stla�te M-q (Meta-q) s kurzorom vn�tri odstavca. >> Presu�te kurzor do predch�dzaj�ceho odstavcu a stla�te M-q. * VYH�AD�VANIE -------------- Emacs vie v texte vyh�ad�va� re�azce (tj. skupiny spojen�ch znakov alebo slov) smerom vpred alebo vzad. H�adanie re�azca je pr�kaz pres�vaj�ci kurzor; presunie kurzor na najbli捷ie miesto, kde sa tento re�azec nach�dza. Vyh�ad�vac� pr�kaz Emacsu sa l躪i od vyh�ad�vac�ch pr�kazov v粫�iny editorov v tom zmysle, �e je "inkrement�lny". To znamen�, �e vyh�ad�vanie sa rob� u� v okam�iku, ke� zad�vate h�adan� re�azec. Pr�kaz pre h�adanie vpred je C-s a pre h�adanie vzad C-r. POZOR! E�te to nesk昞ajte. Ke� stla蓁te C-s, uvid�te v echo oblasti prompt "I-search". To V�m vrav�, �e Emacs sa nach�za v stave, ktor� sa naz�va inkrement�lne h�adanie, a �ak�, k�m mu zad�te, �o chcete h�ada�. <RET> h�adanie ukon蓁. >> Teraz za�nite h�adanie stla�en�m C-s. POMALY, p�smeno po p�smene, p躪te slovo 'kurzor'. Po ka�dom p�smene si v�imnite, �o sa deje s kurzorom. Teraz ste vyh�adali "kurzor" prv� kr�t. >> Stla�te C-s znova, aby ste na�li �al麹 v�skyt slova "kurzor". >> Teraz �tyri kr�t stla�te <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor pres�va. >> Stla�te <RET> pre ukon�enie h�adania. Videli ste, �o sa stalo? Emacs sa v inkrement�lnom h�adan� pok昞a prejs� na �al麹 v�skyt re�azca, ktor� ste dosia� nap�sali. Ak chcete prejs� na �al麹 v�skyt 'kurzor', jednoducho stla�te C-s zas. Ak u� �iadny tak� v�skyt nie je, Emacs p�pne a povie V�m, �e h�adanie moment�lne "zlyh�va", C-g h�adanie ukon蓁. POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch stla�enie C-s sp�sob� zatuhnutie obrazovky a neuvid�te �iadny �al麹 v�stup z Emacsu. To znamen�, �e "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom vyh�adajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu radu, ako ob�s� t�to "vlastnos�". Ak uprostred inkrement�lneho h�adania stla蓁te <Delete>, uvid�te, �e posledn� znak v h�adanom re�azci zmizne a h�adanie sa vracia na posledn� miesto h�adania. Predpokladajme napr�klad, �e ste nap�sali "c", aby ste na�li prv� v�skyt "k". Ak teraz stla蓁te "u", kurzor sa presunie na prv� v�skyt "ku". Teraz stla�te <Delete>. To vyma�e "u" z h�adan�ho re�azca a kurzor sa presunie sp篁 na prv� v�skyt "k". Ak uprostred h�adania stla蓁te control alebo meta znak (s nieko�k�mi v�nimkami -- znaky, ktor� s� �peci�lne v h�adan�, ako C-s a C-r), h�adanie bude ukon�en�. C-s za蓁na h�adanie, ktor� h�ad� ak�ko�vek v�skyt h�adan�ho re�azca ZA aktu�lnu poz�ciu kurzoru. Ak chcete nie�o h�ada� v predch�dzaj�com texte, stla�te namiesto C-s C-r. V�etko, �o sme povedali o C-s, plat� tie� o C-r okrem toho, �e smer h�adania je opa�n�. * VIAC OKIEN ------------ Jednou z pekn�ch vlastnost� Emacsu je to, �e m�e na obrazovke zobrazi� viac okien s淼asne. >> Presu�te kurzor na tento riadok a stla�te C-u 0 C-l. >> Ak stla蓁te C-x 2, obrazovka sa rozdel� na dve okn�. Obidve okn� zobrazuj� tento t�torial. Kurzor zost�va na vrchu okna. >> Stla�te C-M-v pre rolovanie spodn�ho okna. (Ak nem�te skuto�n� kl�vesu Meta, stla�te ESC C-v.) >> Stla�te C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do doln�ho okna. >> Pou�ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie. Pokra�ujte v 蓁tan� t�chto in�trukci� v hornom okne. >> Znovu stla�te C-x o pre presun kurzoru sp篁 do horn�ho okna. Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol p�vodne. M�ete �alej pou壌va� C-x o pre prep�nanie medzi oknami. Ka�d� okno m� svoju vlastn� poz�ciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno. V�etky obvykl� edita�n� pr�kazy platia pre okno, v ktorom sa nach�dza kurzor. Toto okno naz�vame "akt�vne okno" ("selected window"). Pr�kaz C-M-v je ve�mi u�ito�n�, ak v jednom okne editujete text a druh� okno pou壌vate iba pre preh�ad. M�ete nech�va� kurzor st�le v okne, kde editujete, a postupova� po druhom okne pomocou C-M-v. C-M-v je pr�kladom CONTROL-META znaku. Ak m�te skuto�n� META kl�vesu, m�ete vyvola� C-M-v pridr�an�m oboch kl�ves CTRL a META pri stla�en� v. Nez�le壌 na tom, �i stla蓁te ako prv� kl�vesu CTRL alebo META, preto�e obe tieto kl�vesy funguj� ako modifik�tory kl�ves, ktor� stla蓁te. Ak nem�te skuto�n� META kl�vesu, m�ete namiesto nej pou�i� ESC, na porad� z�le壌: mus�te stla�i� ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatn� znak, a nie modifik�tor. >> Stla�te C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili doln�ho okna. (Ak by ste C-x 1 stla�ili v dolnom okne, odstr�nilo by to horn� okno. Ch�pte tento pr�kaz ako "ponechaj akur�t jedno okno -- to, v ktorom akur�t som".) Nemus�te v oboch okn�ch zobrazova� ten ist� buffer. Ak pou�ijete C-x C-f pre vyh�adanie s�boru v jednom z okien, druh� okno sa nezmen�. M�ete vyh�ad�va� s�bory v oboch okn�ch nez�visle. Tu je �al麹 sp�sob, ako vyu�i� dve okn� na zobrazenie dvoch r�znych vec�: >> Stla�te C-x 4 C-f nasledovan� menom niektor�ho z Va�ich s�borov. Dokon�ite to pomocou <Return>. Vid�te zadan� s�bor v dolnom okne. Presunul sa tam aj kurzor. >> Stla�te C-x o pre presun sp篁 do horn�ho okna a C-x 1 pre zmazanie doln�ho okna. * REKURZ�VNE EDITA�N� �ROVNE ---------------------------- Ob�as sa dostanete do nie�oho, �o sa naz�va "rekurz�vna edita�n� �rove�" ("recursive editing level"). To je indikovan� hranat�mi z�tvorkami v stavovom riadku obklopuj�cemu z�tvorky okolo mena hlavn�ho m�du. Napr�klad m�ete vidie� [(Fundamental)] namiesto (Fundamental). Aby ste sa dostali z rekurz�vnej edita�nej �rovne, stla�te ESC ESC ESC. To je v�eobecn� "vyskakovac�" pr�kaz. M�ete ho pou�i� tie� pre odstr�nenie niektor�ch okien a vysko�enie z minibuffera. >> Stla�te M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stla�te ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von. Z rekurz�vnej edita�nej �rovne nem�ete vysko�i� pomocou C-g. To preto, �e C-g je vyu壌van� pre ru�enie pr�kazov a argumentov VO VN�TRI rekurz�vnej edita�nej vrstvy. * Z�SKANIE �AL�EJ N�POVEDY -------------------------- V tomto t�toriale sme sa pok�sili V�m poskytn晥 dostatok inform�ci�, aby ste mohli za�a� Emacs pou壌va�. V Emacse je toho to�ko, �e by bolo nemo�n� to v�etko objasni� v tomto n�vode. V ka�dom pr�pade sa o Emacse m�ete nau�i� viac, preto�e m� ve�a u�ito�n�ch vlastnost�. Emacs pon�ka pr�kazy pre 蓁tanie dokument�cie svojich pr�kazov. V�etky tieto "help" pr�kazy za蓁naj� znakom Control-h, ktor� sa naz�va "help znak". Pre pou�itie vlastnost� n�povedy stla�te znak C-h a potom znak hovoriaci, ak� druh n�povedy si �iadate. Ak ste NAOZAJ straten�, stla�te C-h ? a Emacs V�m povie, ak� druhy n�povedy V�m m�e poskytn晥. Ak ste stla�ili C-h a potom ste sa rozhodli, �e �iadnu n�povedu nechcete, jednoducho ju zru�te stla�en�m C-g. (Na niektor�ch po蓁ta�och je v�znam znaku C-h zmenen�. To by naozaj nemalo by� v�eobecn�m nastaven�m pre v�etk�ch pou壌vate�ov, tak�e m�te pr�vo pos�a�ova� sa syst�mov�mu administr�torovi. Do tej doby, ak C-h nezobrazuje hl�senie o n�povede v dolnej �asti obrazovky, sk�ste namiesto toho pou壌va� kl�vesu F1 alebo M-x help RET.) Najz�kladnej麹 pr�kaz n�povedy je C-h c. Stla�te C-h, znak c a kl�vesov� pr�kaz; Emacs potom zobraz� ve�mi stru�n� popis pr�kazu. >> Stla�te C-h c Control-p. Hl�senie by malo vyzera� asi takto C-p runs the command previous-line To v�m oznamuje "meno funkcie". Men� funkci� s� pou壌van� hlavne pre konfigur�ciu a roz�irovanie Emacsu. Ale preto�e men� funkci� s� volen� tak, aby nazna�ovali, �o zodpovedaj�ci pr�kaz rob�, m�u sl晴i� tie� ako ve�mi stru�n� dokument�cia -- dostato�n� na to, aby V�m pripomenula pr�kazy, ktor� ste sa u� nau�ili. Viacznakov� pr�kazy ako C-x C-s a (ak nem�te META, EDIT ani ALT kl�vesu) <ESC>v s� pre C-h c povolen� tie�. Na z�skanie viac inform�ci� o pr�kaze pou�ite namiesto C-h c C-h k. >> Stla�te C-h k Control-p. To zobraz� dokument�ciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak v�stup pre蓁tate, stla�te C-x 1, aby ste sa textu n�povedy zbavili. Nemus�te to robi� hne�. M�ete chv躓u editova� a nazera� do textu n�povedy a a� potom stla�i� C-x 1. Tu s� �al�ie u�ito�n� vo�by C-h: C-h f Popis funkcie. Zad�v�te meno funkcie. >> Sk�ste nap�sa� C-h f previous-line<Return>. To vyp躪e v�etky inform�cie, ktor� Emacs m� o funkcii implementuj�cej pr�kaz C-p. Podobn� pr�kaz C-h v zobraz� dokument�ciu premennej, ktorej hodnotu m�ete nastavi� pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej mus�te zada�, a� ke� sa na� Emacs sp�ta. C-h a Pr�kazov� apropos. Zadajte k禦�ov� slovo a Emacs vyp躪e v�etky pr�kazy, ktor�ch meno obsahuje toto k禦�ov� slovo. V�etky tieto pr�kazy m�u by� vyvolan� pomocou Meta-x. Pre niektor� pr�kazy pr�kazov� apropos vyp躪e tie� jedno alebo dvojznakov� sekvencie, ktor� vykon�vaj� ten ist� pr�kaz. >> Nap躪te C-h a file<Return>. To zobraz� v druhom okne zoznam v�etk�ch M-x pr�kazov obsahuj�cich "file" vo svojom n�zve. Znakov� pr�kazy ako C-x C-f uvid�te vyp�san� ved�a zodpovedaj�cich mien pr�kazov ako find-file. >> Stla�te C-M-v pre posun okna s n�povedou. Urobte to viac kr�t. >> Stla�te C-x 1 pre zmazanie okna s n�povedou. C-h i 罷tanie on-line manu�lov (tie� Info). Tento pr�kaz V�s prepne do �peci�lneho buffera s n�zvom `*info*', v ktorom m�ete 蓁ta� on-line manu�ly pre bal�ky in�talovan� na va�om syst�me. Ak stla蓁te m emacs <Return>, m�ete si napr�klad pre蓁ta� manu�l k Emacsu. Ak ste doteraz nikdy nepou壌vali Info, stla�te ? a Emacs v�m predstav� hlavn� mo�nosti m�du pre Info. Ak toto predstavenie absolvujete, mali by ste pou壌va� Info manu�l Emacsu ako svoju prim�rnu dokument�ciu. * Z�VER ------- Nezabudnite, Emacs ukon蓁te vykonan�m pr�kazu C-x C-c. Pre do�asn� odskok do shellu, z ktor�ho sa do Emacsu m�ete op篁 vr�ti�, pou�ite C-z. Z�merom tohto t�torialu je by� zrozumite�n� v�etk�m nov�m pou壌vate�om, tak�e ak naraz�te na nie�o nejasn�ho, tak nez�fajte a ned�vajte to za vinu sebe -- s�a�ujte sa! KOP�ROVANIE ----------- Tento t�torial vych�dza z dllhej rady emacsov�ch t�torialov za�atej t�torialom nap�san�m Stuartom Cracraftom pre p�vodn� Emacs. T�to verzia t�torialu je, podobne ako GNU Emacs, chr�nen� copyrightom a je 麹ren� s povolen�m distribuova� k�pie za ist�ch podmienok: Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation Ka�d�mu je zaru�en� pr�vo vytv�ra� a distribuova� presn� k�pie tohto dokumentu tak, ako ho dostal, na akomko�vek m�diu, s t�m, �e bude zachovan� t�to pozn�mka o autorstve a pozn�mka o povolen�, a �e distrib�tor zaru�uje pr�jemcovi pr�vo na �al�iu redistrib�ciu povolen� touto pozn�mkou. Je zaru�en� pr�vo distribuova� modifikovan� verzie tohto dokumentu alebo jeho �ast� pod hore uveden�mi podmienkami za predpokladu, �e obsahuje jasn� pozn�mky uv�dzaj�ce, kto urobil posledn� �pravy. Podmienky pre kop�rovanie Emacsu samotn�ho s� zlo�itej�ie, ale v rovnakom duchu. Pre蓁tajte si, pros�m, s�bor COPYING a potom dajte k�pie GNU Emacsu svojim priate�om. Pom�hajte potla�ova� softwarov� ob�trukciu ("vlastn�ctvo") pou壌van�m, p�san�m a zdie�an�m free softwaru! ;;; Local Variables: ;;; coding: iso-latin-2 ;;; End: